2007-09-02

Bhagavad gItA 3-43


evaM buddheH paraM buddhvA saMstabhyAtmAnam AtmanA|
jahi zatruM mahAbAho kAmarUpaM durAsadam ∥
如是地,知道了(它)比理智更重要之後,藉著個我支撐個我,你要殺死以慾望為外形的難以制服的敵人,大臂者啊!

Bhagavad gItA 3-42


indriyANi parANyAhur indriyebhyaH paraM manaH|
manasas tu parA buddhir yo buddheH paratas tu saH ∥
人們說感官較高。然而意高於感官;理智高於意;凡高於理智者,它是最高的。

Bhagavad gItA 3-41


tasmAt tvam indriyANyAdau niyamya bharatarSabha|
pApmAnaM prajahi hyenaM jJAnavijJAnanAzanam ∥
因此,首先你抑制了感官之後,人中雄牛啊!事實上,你還要打倒這個毀滅聖知識和世俗知識的罪魁禍首。

Bhagavad gItA 3-40


indriyANi mano buddhir asyAdhiSThAnam ucyate|
etair vimohayatyeSa jJAnam AvRtya dehinam ∥
據說感官、意和理智是其住處,它就是利用這些矇蔽了聖知識,迷惑個我。

Bhagavad gItA 3-39


AvRtaM jJAnam etena jJAnino nityavairiNA|
kAmarUpeNa kaunteya duSpUreNAnalena ca ∥
有知者的聖知識被那個永恆的敵人,亦即難以滿足的慾火所矇蔽,KuntI的兒子啊!

Bhagavad gItA 3-38


dhUmenAvriyate vahnir yathA ’darzo malena ca|
yatholbenAvRto garbhas tathA tenedam AvRtam ∥
猶如煙霧籠罩了火焰,猶如灰塵蒙蔽了鏡子,猶如子宮隱藏了胎兒,那個(力量)矇蔽了此(自己應遵循之法)。

Bhagavad gItA 3-37


kAma eSa krodha eSa rajoguNasamudbhavaH|
mahAzano mahApApmA viddhyenam iha vairiNam ∥
那(是)慾望;那(是)憤怒、源自激性、極其貪婪、極其邪惡。在這世上,你要認識那敵人。

Bhagavad gItA 3-36


arjuna uvAca
atha kena prayukto ’yaM pApaM carati pUruSaH|
anicchannapi vArSNeya balAd iva niyojitaH ∥
Arjuna說:什麼造成了那個人犯罪?黑天啊!(他)雖然不想(做)卻彷彿為某種力量所驅使。

2007-09-01

Bhagavad gItA 3-35


zreyAn svadharmo viguNaH paradharmAt svanuSThitAt|
svadharme nidhanaM zreyaH paradharmo bhayAvahaH ∥
自己不完美的義務也優於完美地執行他人的義務。死於自己的義務是幸福的。(執行)他人的義務帶來恐懼。

Bhagavad gItA 3-34



indriyasyendriyasyArthe rAgadveSau vyavasthitau|
tayor na vazam Agacchet tau hyasya paripanthinau ∥
在感官方面,喜好與憎悪全都依附於感官對象;(人)不應受這兩者控制,因為它們是他的敵人。

Bhagavad gItA 3-33


sadRzaM ceSTate svasyAH prakRter jJAnavAn api|
prakRtiM yAnti bhUtAni nigrahaH kiM kariSyati ∥
智者也依據自己的根本原質行動。眾生遵循根本原質,強行壓制將達成什麼呢?

Bhagavad gItA 3-32


ye tvetad abhyasUyanto nAnutiSThanti me matam|
sarvajJAnavimUDhAGs tAn viddhi naSTAn acetasaH ∥
但是,你要知道凡貶損、不遵循我的這個教說者,他們是混淆一切知識的、被毀滅的、愚蠢的。

Bhagavad gItA 3-31


ye me matam idaM nityam anutiSThanti mAnavAH|
zraddhAvanto ’nasUyanto mucyante te ’pi karmabhiH ∥
凡一直遵循、相信且不會批評我的這個教說者,他們也從行為解脫。

Bhagavad gItA 3-30


mayi sarvANi karmANi saMnyasyAdhyAtmacetasA|
nirAzIr nirmamo bhUtvA yudhyasva vigatajvaraH ∥
把一切行為獻給我之後,藉著沉思最高的個我,你不再有欲望、我所以及悲傷,你投入戰鬥吧。

Bhagavad gItA 3-29


prakRter guNasaMmUDhAH sajjante guNakarmasu|
tAn akRtsnavido mandAn kRtsnavin na vicAlayet ∥
人們為根本原質的要素所惑,而執著於要素所造成的行為。知一切者不應擾亂那些不知一切的愚者。

Bhagavad gItA 3-28


tattvavit tu mahAbAho guNakarmavibhAgayoH|
guNA guNeSu vartanta iti matvA na sajjate ∥
但是,大臂者(指Arjuna)啊!知道要素和行為之區分的真理者,在理解了諸要素在諸要素當中活動之後,不執著。

Bhagavad gItA 3-27


prakRteH kriyamANAni guNaiH karmANi sarvazaH|
ahaM kAravimUDhAtmA kartAham iti manyate ∥
行為都是藉由根本原質的要素所形成。迷惑於我所做的個我以為:「我是行動者」。

Bhagavad gItA 3-26


na buddhibhedaM janayed ajJAnAM karmasaGginAM|
joSayet sarvakarmANi vidvAn yuktaH samAcaran ∥
智者不應令執著於行為的無知者理智崩潰,而是要專心地行,並令其歡喜於一切行為。

Bhagavad gItA 3-25



saktAH karmaNyavidvAMso yathA kurvanti bhArata|
kuryAd vidvAGs tathAsaktaz cikIrSur lokasaMgraham ∥
就如同無智慧者們執著於行為而行動,BhArata(指Arjuna)啊!智者應不執著(於行為),想要從事世間的維持而行動。

Bhagavad gItA 3-24


utsIdeyur ime lokA na kuryAM karma cedaham|
saMkarasya ca kartA syAm upahanyAm imAH prajAH ∥
如果我停止行動,這些世間將毀滅,我成了混亂製造者,毀掉了這些眾生。

Bhagavad gItA 3-23


yadi hyahaM na varteyaM jAtu karmaNyatandritaH|
mama vartmAnuvartante manuSyAH pArtha sarvazaH∥
孜孜不倦的我一旦不從事行為,PRthA的兒子(指Arjuna)啊!人們都會仿效我的道路。

Bhagavad gItA 3-22

na me pArthAsti kartavyaM triSu lokeSu kiMcana|
nAnavAptamavAptavyaM varta eva ca karmaNi ∥
PRthA的兒子(指Arjuna)啊!在三世當中,我沒有任何應做的事,也沒有我應得而未得者,但我仍從事行動。

Bhagavad gItA 3-21

yadyad Acarati zreSThas tattad evetaro janaH|
sa yat pramANaM kurute lokastadanuvartate∥
優秀者從事任何行為,其他人就做那行為;世人們遵循他所立下的標準。

Bhagavad gItA 3-20

karmaNaiva hi saMsiddhim AsthitA janakAdayaH|
lokasaMgrahamevApi saMpazyan kartum arhasi∥
事實上,Janaka國王等就是藉著行為而獲得成功。即使著眼於世界的維持,你也應該行動。

Bhagavad gItA 3-19

tasmAd asaktaH satataM kAryaM karma samAcara|
asakto hyAcarankarma param Apnoti pUruSaH ∥
因此,你要無執著、一直地做應被做的事,因為當人無執著地做事時,他獲得最高(幸福) 。